RSS

Starí vlci a vlčatá vítajú jar

03 apr
Starí vlci a vlčatá vítajú jar

Tak ako sa patrí na milovníka prírody, tak som sa chystal privítat prichádzajúcu jar a vychutnať si vychádzajúce púčiky stromov, počúvať spev vtákov a vychutnávať prvé hrejivé lúče slnka. Krásna to predstava idylického víkendu s mojím synom, kamarátmi a ich synmi.Už v priebehu februára som oslovil kamarátov, či by sme nenavštívili naše osvedčené táborisko a privítali jar. Ďuro s Maťom súhlasili a privítali nápad vyvenčiť, toho roku prvýkrát, našich synov počas celého víkendu. Plán bol jednoduchý, keďže nemám rád komplikované veci. Zbaliť doma výbavu do ruksaku, zvyšné miesto vyplniť jedlom a zísť sa v piatok v Slatinách. Ďuro s Macom potvrdili účasť, môj syn sa tešil, že bude mať rovesníkov (vekový odstup bol medzi 3 vlčatami len pár mesiacov), ja som sa tešil že opäť strávim čas s priateľmi pri ohníku. Toto sa vraj volá “ideálny stav”.

Ako pokračovala doba a dni ubiehali, tak mi bolo jasné, že jar je už síce tu podľa kalendára, ale pri pohľade z okna som ju nikde nevidel. V duchu som začal prehodnocovať výbavu a namiesto spania v trenkách ovievaný jarným vetríkom, som sa videl ako v treskúcej zime budem zaliezať do spacáku. 10dňová predpoved SHMÚ predpovedala denné teploty tesne pod nulou, ale nočné okolo -10. Krátkodobá 3 dňová to len potvrdila. Začal som hľadať termotričko. Syn sa na mňa kukol neistým pohľadom či si to nerozmyslím pretože s tešil. Manželka krútila hlavou a chýbalo už len povestné ťukanie na čelo. Tváril som sa hrdinsky, ale ísť s mladým vlkom prvýkrát do takejto kosy….no nebolo mi všetko jedno. Z ideálneho stavu, sme sa prehupli do “SNAFU” *

Štvrtok sa niesol v znamení balenia výbavy. Synátor prvýkrát balil do nového ruksaku, tak sa trošku improvizovalo, skúšalo, špekulovalo kam s čím. Ja som tentokrát bral moj Karrimor a spacák. Dilemu či ísť len pod deku ako na predchádzajúcej akcii som mal vyriešenú. Na spodok Karrimoru išiel spacák Carinthia Defence 4, na to dve tri konzervy (Oldenhauser, Heinz fazulky s párkom), 4 dávky ovsených vločiek vytuningované orechmi, hrozienkami, brusnicami, škoricou, k tomu krabička s poľnou kuchyňou obsahujúce rôzne korenia. Do jedného bočného vrecka karimatka, do druhého tatonka obsahujúca zeleninu na “polnočnú polievku” a hore moja kanvička. V hlavnom priestore ostalo miesto na chlieb a slaninku ktoré sa do batohu dostali až v piatok. Na záver som prihodil ešte vrecko s rámovou pílou a sekerou. Ako som sa tak pozrel na ten batoh, tak mi pripadal nejaký čudný – rozumej ľahký. Vytiahol som váhu a dostal som sa na 11kg. Heuréka – konečne som sa dostal na rozumnú váhu batohu. Avšak bez vody. Tú som mal v pláne nabrať až na mieste, pri studničke neďaleko táboriska. Synátor komplet zbalený s dvomi litrami vody sa dostal na 10,5kg. Tieto výsledky ma potešili a hlavne potešia chrbát.

Rýchly spánok a je tu piatok. Veci pobalené (vrátane čerstvého pečiva), na pracovisku relatívny kľud. O 13:30 ma syn čakal pri škole. Ďuro zo svojím vlčaťom už tiež vyrazil.  Zatiaľ všetko OK. Takže rýchlo domov, prezliecť sa a …. houby houby… plán vyraziť okolo 14tej a byť v Slatinách o 16tej sa rozplynul. Ale nemám rád neočakávané situácie, gr….  Po jej vyriešení sme vyrazili až o piatej a bolo mi jasné, že dôjdeme až za tmy. Rýchly telefonát Macovi aj Ďurovi nech ma nečakajú v pri chalupe, ale nech idú priamo na miesto. So škrípajúcimi zubami sa sitácia zmenila na “FUBAR” *

Rýchlostný limit na diaľnici bol dodržaný (miestami) a tak sme sa do Slatín dostali pred siedmou. Auto sme odparkovali blízko studničky, nahodili batohy na chrbát a keďže sme boli nedaľeko táboriska, zobral som do ruky ešte aj môj bedroll, v ktorom som mal ovčiu kožušinu a deku. Už sa silno stmievalo. Nevadilo to, čelovky máme aj cesta je pohodová. O 10 min sa už škriabeme briežkom hore a ja sa rozhliadam po svetle ohňa. Nič podobné nevidím. Len počujem hlasy a malé svetielka z čeloviek. Slinku, ktorú som mal na krajíčku z toho že keď prídem, tak si na horiacom ohníčku hneď uvarím kávu, som si utrel. Nie je ohňa, nie je kávy. Klasik by povedal “TARFU” *

Naoko rozhorčený som veliteľským hlasom sfúkol osadenstvo a starí vlci sa po mne kukli “chápavým” pohľadom. Vedeli, že keď sa rozdýcham (či zapálim) tak vychladnem. To už mi vysvetlili, že tiež dorazili s oneskorením a sú na mieste len krátko. Nuž…práca volá, kosa klepe… Pelechy bolo treba rýchlo pripraviť. Synátor vytiahol novú hamaku a pri jej upevňovaní mi asistoval. Ukážka viazania uzlov, kontrola pevnosti, vytiahnutie spacáku aby sa nafúkol bola otázka chvíľky. Prvý pelech hotový. Začul som otázku, či sa vôbec bude robiť oheň, keďže sa pôjde o chvíľu spať. Zobral som to ako pokus o vtip a moja odpoveď bola írečitá. Jednohlasne sme sa zhodli, že oheň bude. Medzitým chalani dokončili svoje pelechy a začali spracovávať drevo. Kým sa rozhorel, tak som natiahol svoju bielu celtu, rozložil spanie.  Akonáhle som ukončil prípravý proces, okamžite som vybral kanvičku, obral syna o vodu (vďaka Sebi) nalial do plna a šup na oheň. Onedlho už bublala prevarená voda, zalial som komu čaj, komu kávu, zapálil si a ….. spokojne vydýchol. Od TARFU-u sme sa odrazili po pomyselnej stupnice naspäť hore.

Kým kávička chladla, vybral som rámovku, zložil a pridal sa k spoločenskej hre, ktorej cielom bolo nakopenie dreva. Rámovka je veru neoceniteľný pomocník. Kým vlčatá nosili drevo, ja som pílil o dušu. Onedlho sa kopa rozrástla na rozmery a Ďuro odborným okom zhodnotil, že do rána vystačí. Priložili sme, posadili sa okolo ohňa a rozprávanie o všetkom možnom a nemožnom sa rozprúdilo. Vlčatá sa zoznamovali, starí vlci sa tiež zoznamovali (krycí názov pre popíjanie hroznovice). Udalosti pracovného dňa, ľahkého stresu, naplneného žalúdka v kombinacii s teplom z ohňa pomaly zatvárali oči. Mladí vlci zaliezli, starí zaliezali tiež. Inštrukcie pre mladých zneli jednoducho. Komu je zima, nech zalezie hlbšie do spacaku. Keby bola ešte väčšia zima, tak nech vylezie zo spacaku a sadne pri oheň a nech prikladá. Keby bola stále zima, nech sa ozve. Hrdinstvo nespočíva v tom, aby sa trpelo. Posledná kontrola a tmou sa ozvali zvuky zaťahujúcich sa zipsov a onedlho aj pílenie vlkov

Rámovka z dubového dreva

V noci som začul šuchotanie tých čo vypili veľa čaju a museli vyliezť zo spacáku, na nohy zima, takže zobudenie po poloprebdenej noci bolo ťažké. Našťastie Maco pozná recept – káva. Vykuklil som sa zo spacáku ako posledný a pridal sa k ostatným. Téma ranného rozhovoru bola jasná: kto sa ako vyspal. Strucne a jasno..vyklepali sa kosy. V noci bola vysoká vlhkosť a nepríjemný vietor zimu umocňoval. Syn mal hamaku v smere vetra, takže najchladnejší vzduch kombinovaný vetrom mu tepelnej pohody na nohy nepridal. Nepomohla vraj ani bunda. Zbytok tela bol ale v teple. Macovci sa vyspali tiež podobne. Ďuro zo synom len pritakávali. Darmo, spacáky fajn, ale keď je vlhko a vietor…to sa pocíti.

Po výdatných raňajkách Ďuro zadal pravidlá novej spoločenskej hry pre mladých. Beh brehom dole pre vodu. kým sa vrátili, tak už mal pripravenú ďaľšiu. Počas neprítomnosti vlčat v blízkom okolí označil pár suchých stromov a napílil. Mládež dostala približný kurz a inštrukcie o počte. Návrat do tábora bol povolený iba v dvoch prípadoch: 1. Zo suchárom v ruke  2. Zo suchárom v obidvoch rukách. Ukončenie hry bolo určené na dobu po nájdení všetkých stromov. Kým chlapci hladali, skúsení vlci stiahli do tábora ďaľšie sucháre. Ďuro zložil druhú rámovku a kopa dreva rástla.

Mladí našli skoro všetky napílené stromy okrem jedného. Ten im dal zabrať. Po hodinke hladania sa Ďuro s nimi vybral a ukázal strom ktorý bol nabližšie zo všetkých napílených – darmo, pod sviečkou najväčšia tma. Vietor ustal, slniečko vykuklo, z nazbieraného dreva sa urobili lavičky a nasledoval lahký obed (vďaka Ďuro za tie špagety. Tolko som ich doma chválil, až som dostal vynadané).

Chalani sa rozbehli po okolí na prieskumy. Maco znárodnil tatonku a chystal guláš. Keďže som vedel o jeho pláne tak som špagiet zjedol len toľko, aby mi žalúdok zaplnili natoľko, aby ma uviedli do poobedňajšej hibernácie. Syna som pod zámienkou testovania hamaky vysťahoval z jeho pelechu a spokojne vyčkával na oznámenie časového znamenia “guláš je hotový” 😀  Maco sa pochlapil..gulášik ako z veľkej kuchárskej knihy zmizol v okamihu.

Ďurova siesta

Macov luxusný gulášik

Spokojne najedení sme sa všetci usadili okolo ohňa, rozprávali, čo to upravovali na výbave. Nesmela chýbať kávička, cigaretka. Mladí si po vzore starých tiež dávali do nosa. Čaj a testovali lianu 😀 Zistili že ta liana nebude asi to pravé orechové a “havany” zmizli v plameňoch ohňa.

Ani sme si nevšimli a do táboriska sa vkrádala tma. Narýchlo sa naštartovali manuálne Stihl-ky a popílili zvyšné stromy aby bolo dosť dreva na večer a noc. Navarená tatonka ibiškového čaju zmizla tak rychlo ako rychlo sa ochladzovalo. Jasné nebo a ligotajúce hviezdy nám naznačovali celkom jasne, že táto noc bude veru chladná. Ďuro cestou od studničky zbadal lišiaka šmírujúceho kúsok od táboriska. Lišiak odbehol do tmy a ostali po ňom len stopy a spomienky. Pred spánkom sme si dali horúcu zeleninovú polievku na zohriatie, zaliezli do spacákov a spokojne zaspali.

Zobudenie v nedeľné ráno bolo príjemnejšie. Poučený z predošlej noci o lepšej izolácii nôh som sa vyspal doružova. Ostatní tiež zhodnotili, že napriek väčšiemu chladu (tých slubovaných -11 veru mohlo byť). Bolo to vidno aj na vyzrazanej vlhkosti z dýchania na spacaku a celte zospodu. Raňajky, spratovanie táboriska a slniečko ukončilo krásny víkend.

Takto na záver článku či reportu sa vždy zvyknem poďakovať priateľom za príjemnú spoločnosť. To platí aj teraz. Vďaka Ďuro, V’daka Maco. Bol to naozaj príjemne strávený čas. No teraz na tomto mieste sa chcem špeciálne poďakovať naším synom. Zaiste hovorím za všetkých nás “starých”: “Máte za sebou prvú kosu. Jej vyklepanie ste zvládli s neskutočnou pohodou. Sme na vás neskutočne hrdí”

Vysvetlivky:

http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_military_slang_terms

Ďaľšie fotografie:

Galeria 1:

Galeria 2:

 
7 komentárov

Posted by na 3. apríla 2013 in Výlety a zrazy

 

7 responses to “Starí vlci a vlčatá vítajú jar

  1. juraj1974Juraj1974

    3. apríla 2013 at 22:08

    Dakujem priatelu za nezabudnutelny vikend kde telo ci male alebo velke dostalo zabrat ale dusa pookriala…

     
    • chameleonsk

      3. apríla 2013 at 22:10

      Ja dakujem. Aj za mladeho. “spolocenske hry” este veru zopakujeme

       
  2. marcel korencik

    3. apríla 2013 at 22:22

    no k tomuto nemôžem nič dodať,len že to bola super akcia, super ludia takže tiež len velké ďakujem všetkým

     
  3. atti.hombre

    4. apríla 2013 at 14:36

    Ja len konštatujem,že som chýbal…moja dcéra by zapadla bo mladých vlkov nemal kto komandovať a naučiť nejakú tú neplechu 😀

     
  4. SKW

    4. apríla 2013 at 15:01

    Dočítal som a teraz tíško závidím 🙂 pekná akcia priatelia!

    Veľa zdaru
    M.

     
  5. finn

    26. mája 2013 at 10:08

    Super zábavné a poučné, niekedy by som chcel byť aj ja zas mladým vlkom :D. Gratulácia k akcii.

     

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

 
%d blogerom sa páči toto: